DoKostola.sk

Kostol sv. Mikuláša

O kostole

Porubský kostol je jedným z najstarších na hornej Nitre. Písomné dokumenty o ňom pochádzajú ešte z dôb posledných Arpádovcov. Prvá zmienka o kostole bola v Gelatovskej šoltéskej listine. Pohľad na kostol zvonku pripomína malú pevnosť s ochrannými múrmi. Vedľa jarku smerom ku bráne v ochrannom múre vedie chodník, ktorý sa dodnes volá Trlica. Hovorí sa, že meno dostal podľa akejsi klady, umiestnenej pred bránou kostola, do ktorej zatvárali ženy za klebety. Okolo kostola je starý cintorín a majestátne lipy, ktoré boli v roku 1975 vyhlásené za chránený prírodný výtvor.

Kostol má románsky ráz, ale interiér nesie prvky gotiky aj renesancie. Gotiku doteraz reprezentuje základná jednoduchá dispozícia priestoru – jednoloďová stavba, v ktorej je hlavný priestor s plochým stropom oddelený od apsidy víťazným lomeným oblúkom. Svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Fasáda kostola je hladká na východnej strane presbytéria je zachované gotické okno s kamennou trojlistou kružbou. Vo veži sú vymurované štyri gotické obloky. Ich zvláštnosťou je, že každé z týchto okienok má iný tvar. Veľká oprava veže bola prevedená v rokoch 1968 – 1969, pri ktorej bol eternit vymenený za šindle. Najväčšou vzácnosťou sú fresky z prvej polovice 14.storočia, ktorými sú pokryté všetky steny kostola. Starostlivosťou národovca – farára Jozefa Kačku bol k týmto freskám v roku 1901 vyslaný Štefan Groh, profesor Krajinskej priemyselno-umeleckej školy, ktorému sa podarilo odkryť a konzervovať pôvodné fresky. Podľa neho pochádzajú z roku 1332.

Dominujúcim prvkom svätyne je postava Krista – sudcu so štyrmi evanjelistami a štyria svätí otcovia – sv. Augustín, sv. Basilej, sv. Rehor a sv. Ambróž. Na prednej stene je freska znázorňujúca Zvestovanie. Po obvode presbytéria sa vinie súvislý pás trojlistovej arkády na tenkých stĺpikoch, nad ktorou stojí dvanásť apoštolov. Na južnej stene pri triumfálnom oblúku sa k nim pripája sv. Mikuláš. Na lomenom oblúku oddeľujúcom svätyňu od lode je vyobrazených desať panien – päť rozumných a päť nerozumných.

Zaujímavá je freska, ktorá má názov Váženie duší a nachádza sa vpravo z pohľadu vstupu do svätyne. Znázorňuje archanjela Michala odetého do dlhého bieleho kňazského rúcha. V rukách drží meč a váhy s dušou zosnulej ženy. Za anjelom stojí sv.Alžbeta Turínska, kráľovná Uhorska, ktorá podporovala baníctvo. K ďalším pozoruhodnostiam kostola patrí kazateľnica a krstiteľnica vytesané z kameňa. Zvláštnosťou kazateľnice je, že je postavená na pravej strane pri pohľade od oltára.

Okrem stien je vymaľovaný i drevený vodorovný strop na kostolnej lodi zdobený maľbou ružičiek a hlavami anjelov z roku 1658. V strede stropu sú vyobrazené postavy evanjelistov a Salvator mundi. Porubský kostol bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V roku 1990 boli fresky v Porubskom kostole v rámci stredovekej nástennej maľby na Slovensku vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1997 sa tu uskutočňovali reštaurátorské práce, ktoré boli ukončené v roku 2009.

História

https://www.apsida.sk/c/5999/poruba