Dnes je 13.9.2024, piatok, Svätého Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi (spomienka)
Zadajte mesto/obec a deň, kedy chcete ísť DoKostola.sk
bohoslužby / spovede
BA kapucíni BA kapucíni int

Kostol sv. Štefana Uhorského (kapucíni, Ká-čko)

Iný názov:
Typ: kostol
Kraj: Bratislavský
Okres: Bratislava I
Diecéza: Bratislavská arcidiecéza
Dekanát: Bratislava - Stred
Farnosť: Najsvätejšej Trojice
Adresa kostola:
Župné námestie 10
Bratislava - Staré Mesto

GPS súradnice:
48.145380° S
17.105407° V
Zdieľajte informácie o kostole s priateľmi:

O kostole

Rektor kostola br. Ján Macej OFMCap, bratislava@kapucin.sk, 02/593 038 00

Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektonickými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. Jednoloďový kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď je od presbytéria oddelená víťazným oblúkom. Zaujímavým interiérovým stavebným prvkom je oltárna architektúra oddeľujúca presbytérium od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba. Hlavný oltár sv. Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz (1737) je pravdepodobne dielom rádového brata Udalricha z Welsu. Obraz znázorňuje prvého uhorského kráľa Štefana I. dávajúceho Panne Márii do ochrany svojho syna Imricha a Uhorsko, symbolicky vyjadrené na poduške ležiacou kráľovskou korunou. Bočné oltáre sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho (1737) stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy Stigmatizácia sv. Františka a Vízia sv. Antona – namaľoval Rosier, žiak Donnera. V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy Sv. Fidelius s knihou a anjelom (na oltári sv. Františka) a Sv. Felix s anjelom (na oltári sv. Antona). V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža (1737), ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Pendantom toho oltára je oltár sv. Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov. Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz Smrť sv. Fidelisa namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne. Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18. storočia. Oltár Panny Márie (1742) v pravej bočnej kaplnke má barokovú stĺpovú architektúru, socha Panny Márie s Ježiškom však vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz sv. Jána Nepomuckého. K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus 8 veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie, dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia, barokové oratórium za hlavným oltárom, krížová cesta z roku 1892. V r.1725 vztý­čili na priestranstve pred kostolom stĺp s barokovou sochou Immaculaty, postavenou v r.1723 pred neďaleko stojacim župným domom.

virtuálna prehliadka interiéru www.panoramicearth.com/…uchin_Church

História

Pravidelné bohoslužby

Pondelok: 6:00, 17:00, 19:00
Utorok: 6:00, 17:00, 19:00
Streda: 6:00, 17:00, 19:00
Štvrtok: 6:00, 17:00, 19:00 (po skončení adorácia do 20:30)
Piatok: 6:00, 17:00 (detská, 1. piatok adorácia 15:45-16:40), 19:00 (mládežnícka)
Sobota: 17:00 (s nedeľnou platnosťou), 19:00 (s nedeľnou platnosťou)
Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30, 11:00, 17:00, 19:00
Sviatok v deň prac. pokoja: 6:00, 8:00, 9:30, 11:00, 17:00, 19:00
Sviatok v prac. deň: 6:00, 8:00, 17:00, 19:00

Sezónne bohoslužby

Mimoriadne bohoslužby

Pravidelné spovedania

Pondelok: 6:00-6:30, 16:00-19:45
Utorok: 6:00-6:30, 16:00-19:45
Streda: 6:00-6:30, 16:00-19:45
Štvrtok: 6:00-6:30, 16:00-19:45
Piatok: 6:00-6:30, 16:00-19:45
Sobota: 16:00-19:45
Nedeľa: 7:30-8:00, 9:00-9:30, 10:30-11:00, 16:00-19:45

Sezónne spovedania


Mimoriadne spovedania

Iné kostoly v tejto farnosti:
Farský kostol sv. Jána z Mathy (Trojička)
Kostol sv. Cyrila a Metoda (redemptoristi, Cé-čko)

Aktualizácia údajov: 30.6.2024